Figy

Figy sú plodmi Figovníka obyčajného (Ficus carica). Z výživového i zdravotného hľadiska sú figy zaujímavé širokou škálou významných obsahových látok. Sú takpovediac energetickou bombou, ktorej sacharidová energia je sprevádzaná množstvom dôležitých vitamínov, minerálov a ďalších zaujímavých látok. Čerstvá figa obsahuje až 82 % vody, 12-23 % cukrov, prevažne glukózu a fruktózu, 1,4 % bielkovín, 0,2 tuku, 0,5-4,2 % pektínov, málo vitamínu C, ale celú škálu vitamínov skupiny B, teda B1, B2, B3, B6, kyselinu pantoténovú, listovú a betakarotén. Figy sú tiež dobrými dodávateľmi minerálov, najmä draslíka, vápnika, horčíka, fosforu, železa a zinku. Sušením sa všetky látky viacnásobne skoncentrujú, a teda i obsah cukru sa zvýši na 50-77 %, bielkovín na 6 % a obsah vody klesne na 18 %. Figy sa hodia nielen na priamy konzum, ale i výrobu lekvárov, džúsov, vína, zákuskov, pridávajú sa do mnohých jedál a po upražení sa z nich pripravuje originálna káva. V Indii sa mladé figové listy jedia dokonca ako zelenina.

FigyFigy sú však nielen chutnou a výživnou poživatinou, ale i liekom, a to nielen plody, ale prakticky celá rastlina. Plínius napríklad tvrdil, že figy varené vo víne sú najlepším prostriedkom k rozháňaniu nádorov a opuchov. Stáročnými tradíciami sa vyskúšalo a overilo liečebné i podporné pôsobenie plodov figovníka pri srdcovocievnych ochoreniach, chudokrvnosti, únave, ako močopudný prostriedok i prostriedok na zmäkčenie stolice. Odvar fíg v mlieku sa používa na liečbu kašľa, bolesti v hrudi i krku, pri prechladnutí, angíne, preťažení hlasiviek. Odvar z listov zasa pomáha pri bronchiálnej astme, chorobách obličiek, proti hlístam. Listy majú aj protizápalový účinok, preto sa prikladajú na rany a vredy. Maceráty listov vo vodke sa v Arménsku používajú dokonca na liečenie malárie. Japonci zasa objavili vo figových plodoch protirakovinové látky, pôsobiace preventívne i brzdiace rozvoj rakovinových buniek.

Zdroj: www.exoflora.sk
Foto: Marina Oliphant

Pridaj komentár